Prezidentské ambície sa rozplynuli prehrou s „neznámym“ človekom, ulica ho vyhnala z premiérskeho kresla a teraz mu všetci slušní a slušnejší ľudia neprajú stať sa strážcom ústavnosti v krajine.
Horúčkovité návaly demokratických princípov sa príchodom andropauzy pominuli a zostal len bohapustý populizmus a egoizmus. Rokmi pestovaný kult osobnosti u jeho voličov, príklon k machiavellistickej manipulácii a konšpiračnému blúzneniu, ktoré vystriedal idealizmus európskeho jadra je ako lavína, smršť, ktorá sa nezastaví pred ničím a nikým, jeho túžba prezentovať svoju moc je silnejšia ako všeobecná zodpovednosť za štát. Je mi ľúto jeho voličov, ktorým systematicky degraduje sociálnu demokraciu a keď sa onedlho rozpadne tento domček z kariet, nebudú mať koho voliť a chvíľu to potrvá, kým pre nich nedorastie vhodný mocibažný oblbovač. Lebo títo ľudia chcú žiť na malom dvore pod veľkým bičom, potrebujú mať pocit silného vodcu, ktorý im bude pripomínať, že všetci sú zlí a len on ich spasí. Alebo sa sklamaní a podvedení roztrúsia do extrémistických vôd...
Aj mentálna chamraď zo Súmračnej by si mala uvedomiť, že jeho osobné ambície ich strháva do priepasti. Zatiaľ sa ho však títo nohsledi držia ako pijavice, lebo oni samotní nemajú žiadny volebný potenciál. Otázkou zostáva, čo pozitívne robí vodca pre svoj potenciál v očiach verejnosti... Prvou lastovičkou v smeráckej kuchyni tak zostáva odídený Maďarič, utečenec Kažimír ( pokiaľ ho prezident vymenuje do NBS ) a možno aj posledný Pelegriniho morálny ejakulát k vlastným poslancom, ktorý však smrdí alibizmom a oportunizmom.
V mene skutočných hodnôt sociálnej demokracie, ktorá bude vždy potrebná v každej krajine, odstavte Fica !