Lenže Drucker sa prijatím funkcie ministra vnútra dostal pod tlak nielen verejnosti, ale hlavne zo strany Smer-u. Prvýkrát to bolo preto, aby bola vymenovaná vláda Petra Pellegriniho a nehrozila úradnícka vláda. Druhýkrát keď zo zúfalstva podal demisiu, lebo si dostatočne uvedomil, že Gašpar je momentálne neodvolateľný. Naskytá sa otázka, či s týmto všetkým smeráci nepočítali a Drucker im poslúžil ako užitočný idiot... Teraz si totiž môže Smer dosadiť do kresla kohokoľvek.
Keď Kaliňák a Fico odstúpili, tlačili na Gašpara, aby neodstupoval, napriek tomu, že si to Drucker určite potichúčky želal. Smer Gašpara potrebuje, lebo ako posledný mohykán má stále moc ovplyvňovať zo zákulisia (ne)vyšetrovanie káuz spojených s bývalou sociálnou demokraciou. Na oplátku si široká rodina policajného prezidenta užíva lukratívnych štátnych zákaziek.
Keďže ešte nie je všetkým dňom koniec a hoci psy naďalej brešú a novinára zabili, karavána musí ísť ďalej. Lebo keby zastala, oligarchický systém Smer-u sa rozpadne a v budúcich voľbách nebude na veľkorysú kampaň.
Súvislostí okolo Druckerovej demisie môže byť viacej. V každom prípade musí ísť o desivé precitnutie ďalšej skupiny obyvateľstva, že v zákulisí je politika ozaj špinavá vec.