Pokiaľ mal vnútro pod palcom Kaliňák, naši ľudia boli v bezpečí. Kauzy sa zametali pod koberec, či skôr pod laminátovú podlahu a pocit neohrozenosti smerákov bol počas dlhých rokov okúzľujúci.
Gašpar nastavil tak vysoko latku politickej ( rozumej smeráckej ) lojálnosti, že nájsť nového šéfa polície nie je jednoduché. Fico vie, že keď musel skončiť on ako premiér a taktiež jeho dvojka, musí aj Gašpar. Drucker to chápe, tak poslušne získava pre stranu, ktorej nie je členom, čas. Pár týždňov bude obkecávať a zoznamovať sa s novým pôsobiskom, aby získal pre Fica čas na nového šéfa polície, hoci je nad slnko jasnejšie, že Gašpar je už dávno nielen politicky nežiaduca osoba.
Drucker sa už dávno osvedčil. Jeho zdravotníctvo skúšalo na ľuďoch systém „pokus-omyl“, dobre si pamätáme na poslušné cvaknutie opätkov, keď mu Fico zmietol zo stola poplatky za objednanie u lekára ( hoci sú schválené, Smer ich chce zrušiť ) alebo keď sa nepostavil proti premiérovi pri okázalom cepovaní šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. O kauze Valocký z nitrianskej nemocnici sa popísalo dosť, tento „náš človek“ bol Druckerom uprataný vyššie do Národného onkologického ústavu, ktorý sa mu v súčasnosti pod jeho schopným vedením v priamom prenose rozkladá.
Smer nemohol nájsť lepšieho krízového manažéra na Ministerstvo vnútra. Je kultivovaný, pokojný a s rozvahou všetko vysvetľuje. Teraz potrebuje bývalá sociálna demokracia čas a v konečnom dôsledku kľud, žiadne demonštrácie, či zvýšenú pozornosť občanov a novinárov. Smer potrebuje všetko navrátiť do pokojných vôd, do krásnych čias, keď ľudia reptali len popod fúz, potichúčky a nečujne.