Verejná mienka rokmi dozrela. Mečiarove amnestie sú pre mnohých dehonestujúce a neprijateľné. V minulosti sám premiér vyjadril názor, že amnestie sú nemorálne a že tento štát nie je právny, a bohužiaľ sa nemýlil. Nič však pre nápravu nerobil.
V jednoduchosti je sila. Budajov návrh je jednoduchý, účelný a priamy. Parlament ako jedinečný orgán schváli zákon, lebo je to priama vôľa ľudu vyjadrená vo voľbách, takto to totiž napísala parlamentná demokracia. Ak by sme mali priamu voľbu ústavných sudcov, potom môžeme dať priamo na ich názor. To sa však nikdy nestane, popiera to všetky princípy parlamentnej demokracie. A až následne po schválení zákona môže prísť podnet na ÚS, lebo ÚS sa môže zaoberať len konkrétnym prípadom, a nie pred schválením hypoteticky polemizovať, čo je zákon protiústavný alebo nie.
Posledné návrhy ohľadom zrušenia Mečiarových amnestií je len Ficova masáž bravčovou masťou. Lavíruje, hľadá spôsoby ako sa zapáčiť voličom a pritom kladie nášľapné míny. Úprimnú ne-snahu k zrušeniu amnestií deklaroval celé roky, nie je dôvod myslieť si, že má ozajstný záujem ich teraz zrušiť. Všetka jeho snaha je len z dôvodu silnejúcej verejnej mienky.