Päťdesiat odtieňov nezamestnanosti

Autor: Miroslav Makyta | 17.2.2017 o 10:57 | Karma článku: 4,13 | Prečítané:  797x

Nie je jednoduché stať sa nezamestnaným. Už vôbec nie vtedy, keď na tento status nie ste zvyknutí a stane sa vám to prvýkrát v živote. V tej chvíli je vám úplne jedno, že Richterovi dodrbete čísla...

Vlastná nezamestnanosť má mnoho odtieňov. Nikdy nepoznaný pocit má v sebe úskalia straty sebavedomia a ničotnosti. Ste bezvýznamní, menejcenní a nikde nepatríte. Minimálne v mojom veku...

Zobral som to pragmaticky. Navzdory spomínaným pocitom ma kdesi vo vnútri hnala myšlienka, že všetko zlé je na niečo dobré. V tej chvíli oceníte aj podporu najbližších...

Najprv sa musíte nahlásiť na Úrad práce. Nie preto, že chcete podporu, ale preto, že vám chcú nájsť prácu, poprípade vám povedia, aby ste si ju hľadali. Čo je úplne pochopiteľné pre človeka, ktorý nemá vypestované návyky nezamestnaného a hrnie sa do práce. Pani z úradu to rýchlo pochopila, že nie som típek s akými sa denne stretáva a s plnou dôverou zverila môj pracovný osud do mojich rúk. Príďte o tri týždne...

Tak sa aj stalo. Načas, ako mi je zvykom, som naklusal na úrad s myšlienkou, že pôjdeme riešiť moju neutešenú životnú situáciu, milá pani mi odporučila webovú stránku, ktorá je mimochodom katastrofálna a dala tlačivá pre Sociálnu a zdravotnú poisťovňu, ktoré som vypísal, a opätovne ju môj deklarovaný pozitívny postoj k práci očaril. Príďte o dva mesiace... S potvrdením, že si hľadáte prácu a nevzali vás...

V poisťovniach to prebehlo ako po masle ( aj tak som nikdy nepochopil, prečo sa nazývajú poisťovňami ), v zdravotnej im to bolo jedno, veď štát pošle príspevky a oni neutrpia. Slečinka na sociálke na môj popud skontrolovala žiadosť o podporu, nie že by som tejto inštitúcii neveril, a je to pravda, napokon mi vysvetlila aj ako sa vyráta podpora a oznámila mi, že do týždňa príde vyjadrenie, na akú sumu mám nárok...

A tak stratení vo víre ničnerobenia som si dokonale upratal byt, opravil veci, na ktoré nikdy nemal čas, pokecal s priateľmi o živote, opil sa, pozrel zopár filmov, a čakal na príležitosť. A hlavne oddychoval. Po rokoch lojality a finančnej nedocennosti bývalého zamestnávateľa som to potreboval...

Na začiatku druhého mesiaca nezamestnanosti prišla ponuka, na ktorej sme sa dohodli a potvrdila mi skutočnosť, že niekde inde sa dá zarobiť viacej, technické vymoženosti sú na úrovni 21. storočia, a hlavne som oddýchnutí a plní elánu zase sa odovzdať...

A hoci mal štát voči mne záväzky vo forme vyplatenia podpory a z každej strany som počúval, že mi ju vyplatia oneskorene a moja predstavivosť už zostavovala rozhorčený monológ, ktorá si zlízne tá pipenka zo sociálky, všetko dobre dopadlo, suma ma príjemne prekvapila, ani som netušil, že som toľko v hrubom zarábal a dokonca mi po mesiaci poslali aj vyjadrenie, na akú sumu mám nárok...

Síce sa netúžim k tomuto statusu vrátiť, bola to zaujímavá skúsenosť. Nie navonok, skôr v duši. Odtiene neboli vždy také lyricky optimistické ako tento text. Aj tak môžem povedať, že som v pokoji prežil rôznych päťdesiat odtieňov nezamestnanosti t.j. presne päťdesiat kalendárnych dní. A čo ma tiež teší... teraz vylepším Richterovi čísla...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan s novým imidžom opäť pobavil. Poľsko bola jasná voľba, tvrdí

Peter Sagan sa po predčasnom odchode z Tour de France vracia do pelotónu.

KOMENTÁRE

Ľutujem, že som vám zabil brata

Aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho?

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.


Už ste čítali?