Klerikalizmus taktiež nepomohol. Plamenné slová, ktoré sa niesli v kostoloch sice platili na ovečky, ale len čiastočne. Mnohí návštevníci božích stánkov si predsa len prečítali znenie otázok a nespoliehali sa na prikázané trikrát áno, a pochopili, že rodina sa už nedá ortodoxne spájať len s manželstvom muža a ženy. Svet sa v otázkach rodiny, manželstva, sexuálnej výchovy a ľudských práv posunul, a či sa to niekomu páči alebo nie, táto problematika sa nedá vyriešiť referendom. Rodina ako taká prežívá zlé obdobie, ale nemyslím si, že akékoľvek direktívum v tejto otázke zmení myslenie jednotlivcov. Naďalej sa budú rodiny rozvádzať, dvojice budú žiť v registrovaných aj neregistrovaných zväzkoch, budú slobodné mamičky, či siroty túžiace po rodinnom krbe. A verte mi, Boh ich bude aj tak ľúbiť, to len cirkev chce prikazovať, čo Boh má alebo nemá robiť. To isté platí aj pre partnerstvá rovnaného pohlavia.
V každom prípade sa rozprúdila verejná diskusia o „tradičnej“ a „netradičnej“ rodine, a to považujem za správne. Kompetentní nech sa zomknú a urobia všetky kroky, aby uľahčili život heterosexuálnym aj homosexuálnym partnerstvám, aby uľahčili záujemcom pestúnsku starostlivosť či adopcie a aby mali naše deti profesionálnu sexuálnu výchovu na školách vhodnú veku. A hlavne nepotláčajme práva jedincov. To sa už v modernej spoločnosti nerobí.