Pár dní sme boli svedkami jalovej konfrontácie v parlamente, kde sa rozhádané strany snažili ukázať, kto má väčšie gule. Zmätočné striedanie schodzí a hlúpe odvolávanie Figeľa boli len zdržiavaním času, aby sa vo Váhostave poupratovali dokumenty. Ako to inak nazvať, keď dňom okázalej policajnej akcii pred štábmi televízií, vznikla dlho sľubovaná dohoda zainteresovaných na riešení problému s nechránenými veriteľmi. Dohoda je silné slovo, živnostníci zobrali, čo mohli, o akcie zrejme nebudú mať záujem, veď podľa riaditeľa Váhostavu nemajú cenu. Len nechápem, prečo im vláda ponúka 50 percent cez štátnu banku, keď si zaslúžia 100 percent od Váhostavu…
O tejto Ficovej Gorile sa už popísalo veľa, ale nemenej dôležité sú súvislosti. Ficoví oligarchovia, mecenáši, sponzori… nazvime ich akokoľvek, sa dostali do silného stretu. Skupina okolo Širokého sa kauzou Váhostav oslabila a začalo to už na jeseň, keď sa kauzou CT-čko udiali v Smer-e dôležité zmeny. Zo svojho postu totiž odišiel Paška, zástanca Širokého. Celá táto vetva má problémy vo svojej nenažranosti a obludnom vyciciavaní štátnych peňazí. Už Haščák v Gorile upozorňoval Fica, že Široký je za zenitom, ale Ficovi boli dobré aj jeho peniaze. Na scénu sa totiž dostáva sofistikovanejšia Výbohova skupina, ktorej vládnym zástupcom je Počiatek. Keďže je aj Ficovi dlhodobo jasné, že Široký už nemá široké ramená, upriamuje svoju priazeň na Počiatka, resp. na oligarchu Výboha. Napokon to nie je ťažké, Výboh je jeho osobným priateľom a Počiatka kryje od počiatku pri každej prevalenej kauze.
Ficov problém je v tom, že sice poslušne plní príkazy všetkých svojich oligarchov a poctivo ich necháva rozkrádať štát, tento vnútorný neviditeľný súboj titanov nesmie narušiť jeho stranícky sociálny charakter. Keďže ten dostáva riadne na frak a strach z verejnej mienky je obrovský, snaží sa tisíckrát opakovanými lžami presviedčať národ o vlastnej bezúhonosti, poctivosti a radikálnym zastávaním sa obyčajných ľudí. Pod touto maskou sa však skrýva unavený muž, ktorý uveril vlastnej hlave, že dokáže riadiť vládu, parlament, stranu, oligarchov. Zatiaľ mu nedochádza, že je najvyšší čas odísť na smetisko dejín, ako to urobili jeho predchodcovia, ktorí mali maslo na hlave.