Štát, obávaj sa hnevu slabých !

Autor: Miroslav Makyta | 19.10.2014 o 10:21 | Karma článku: 17,33 | Prečítané:  2229x

Žijeme zlú dobu. Neprajnú slušným a poctivým. Darebáci všetkých druhov vládnu nášmu svetu. A v tom šialenom marazme sa kdesi na konci ocitol človek. Biedny, utláčaný človiečik, ktorý na svojich ramenách nesie ťarchu celého neba…

Predstavme si rodinu. Ak má na živobytie, je dobre, ak nemá, nastáva problém. Nikto sa o nich nepostará, nemajú od štátu nárok na nič, lebo sa niekedy na začátku rozhodli, že budú žiť poctivo. Ak by potrebovali sociálnu výpomoc, dostanú ju, až keď predajú aj televizor… Potom sú tu zamestnaní a drobní živnostníci. Štát im nakladá na plecia ťarchu zvyšujúcich sa odvodov, priamych a nepriamych daní a rôznych poplatkov, ktoré im neustále znemožňujú vstup do strednej vrstvy, ktorá je tak potrebná v každom fungujúcom štáte. Takže ak majú na živobytie, sú spokojní, ak nie, majú veľký problém… Tretia skupina sú veľkopodnikatelia poprípade veľké štátne podniky. Problém nastane, keď sú pred krachom a aby vybŕdli zo sračiek, ktoré si spôsobili, dostanú sa pod súdnu ochranu pred veriteľmi ( vo väčšine prípadov sú to tí nešťastníci z druhej skupiny ) a ich pohľadávky sa zväčša scvrknú na tretinku. Ak sa týmto subjektom darí, majú sa dobre, ak nie, zle sa majú tí najslabší… Štvrtou skupinou je sám najsamlepší ŠTÁT. Ten si robí, čo uzná za vhodné a ľudia ako takí sú na poslednom mieste. Štát si nechce uvedomovať, kto ho tvorí, kto je jeho súčasťou a kto ho financuje. Zástupcovia štátu, politici, sa chovajú k voličom macošsky a stáva sa to hneď deň po voľbách. Takže v duchu známej formulky, ak sa má dobre štát, berie len to, čo potrebuje, ak mu chýbajú financie, neúprosne si ich berie všetky. Problémom je, že v tomto nenažranom štáte chýbajú peniaze stále…

Poďme sa pozrieť na náš úžasný štát aj inými očami. Policajná agresivita je už neúnosná, o čom svedčia nekompromisné videozáznamy svedkov. Táto agresivita je priamoúmerná pocitu neomylnosti a arogancie ich nadriadených. Súdna moc je poplatná politickému tričku, samotní politici nikdy neboli odsúdení k nepodmienečnému trestu, hoci sme boli za posledné roky svedkami mnohých káuz. O bojaschopnosti armády je zbytečné sa vyjadrovať, v každom prípade platí bradatý vtip zo socializmu, že by nás nepriateľ ubil aj čapicami… Ešteže sme v NATO a partneri sú tolerantní…

Vládni predstavitelia sú len pandrláci a šaškovia svojich mecenášov. V našom štáte vládnu finančníci, eštébaci a boľševici. Tento chobotnicový guláš, poctivo vzdelávaný v minulom režime, obdarený výučnými listami z Moskvy, učený v policajnej brutalite, súdnej úplatnosti, všeobecnej korupcii a do vienka darovanej exekučnej svojvôli, je skázou pre obyčajný ľud. Zneužívajú jeho mierumilovnosť a toleranciu, pracovný nástroj je lož, ich orgazmom sa stáva pocit moci nad všetkými. Hlupač voličská stále drží hubu a krok. Hovorca všetkých majiteľov tohto štátu to pomenoval vcelku úprimne: „Demokracia je na hovno systém. Volič nič o ničom nevie, volič je na hovno. Volič vníma iba absolútny povrch.“

Je mnoho nespravodlivostí v tomto štáte. Nejde len o skupovanie majetkov zbohatlíkov za podpory štátu, štát si neplní svoje povinnosti ani voči dôchodcom v ústavoch a načas neprepláca úkony, štát šikanuje invalidov a zahŕňa ich nezmyselnou byrokraciou, štát neustále znižuje valorizáciu dôchodkov, štát preferuje darmožráčov na úkor pracujúcich, dostatočne nechráni občanov pred rastúcim násilím, zaťažuje odvodmi pracujúcich, ktorí si popri tom privyrábajú živnosťou, hoci budú mať len jeden dôchodok a vo svojej drzosti sa štát vôbec nebojí hnevu týchto bezbranných… Ráta s tým, že ovčania budú len béééékať a béééékať, a aj tak nič neurobia.

V podvečer výročia Nežnej revolúcie mám vážne obavy. To nie je dobré, slušný človek nesmie mať tieto pocity. Nepochybujem o zásadnom smerovaní, len sa mi nepáči nastavená cesta. Z našich životov sa vytratila slušnosť a úcta. Štátni úradníci a finanční žraloci vlastnia celý štát a sú otrokármi všetkých občanov. Ktosi sa ma spýtal, a to im už nestačia všetky peniaze, veď vlastnia celú krajinu..? Moja odpoveď bola, že tu už nejde o peniaze, tých majú dosť, tu ide o uznanie a moc…

Som malý človek a sám nič nezmôžem. Ale tým mocným odkazujem, že ak pretečie kalich trpezlivosti, obávajte sa hnevu slabých. Každá revolúcia, aj tá najnežnejšia, vyháňa svine z korýt…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?